28.09.2017
SOĽ NAD ZLATO alebo PREČO sú strední a línioví manažéri vo firmách považovaní za SOĽNÝCH PRINCOV

Efektívna komunikácia je základným a zásadným nástrojom riadenia a vedenia ľudí. Ako sa hovorí: „Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.“ Napriek tomu je kameňom úrazu. Všetci vieme, že komunikovať musíme, ale akosi je v nás zakódované, že informácie si často nechávame sami pre seba, ak aj náhodou nejaké to info zdieľame, tak nie kompletné, ale len vytrhnuté z kontextu, sem tam sú popretkávané komunikačným šumom, ktorý celú „zdieľanú“ informáciu deformuje, nepodávame si ich včas, nekomunikujeme s kompetentnými, ale radi o veciach hovoríme po toaletách a pri kávovaroch, nemáme vyvinuté aktívne počúvanie, ale zato radi počúvame sami seba ako veľa a o ničom dokážeme toho narozprávať hodiny a hodiny.... atď. Tých komunikačných faux pas by sa dalo vymenovať ešte viac.

 

Na druhej strane si treba uvedomiť fakt, že práve líniový manažér je tým, kto by mal celofiremné ciele pretaviť na špecifické a konkrétne ciele jeho organizačnej jednotky/tímu/pracovnej skupiny a spoločne so svojím tímom hľadať spôsoby, ako tieto ciele naplniť. Viaceré prieskumy dokazujú, že najdôležitejším a najdôveryhodnejším zdrojom informácií pre zamestnancov je práve líniový manažér, teda ich priamy nadriadený. Nie je to nič prekvapujúce, veď manažér zamestnancovi deleguje prácu, zadáva úlohy, hodnotí ho, kontroluje i odmeňuje.

 

Jednoduchá matematika na úrovni 1 + 1 = 2 ako i logika veci nás priamočiaro privádzajú k nasledovnému.

 

Ak teda je nutné zvládnuť pravidlá komunikácie v záujme efektívneho riadenia a vedenia ľudí a zároveň ak línioví manažéri sú tí, ktorí svojich podriadených riadia a majú na nich najsilnejší vplyv, tak potom rozvoj komunikačných zručností týchto manažérov je ako soľ, ktorá dáva jedlu chuť a robí z neho zmysluplnú vec.

 

Napriek vyššie spomenutému mnoho firemných kultúr investície do rozvoja komunikačných zručností svojich líniových manažérov podceňuje, ba priam zaznáva. Bohužiaľ, bez zváženia faktu, že je to ako s tou soľou. Chvíľu si bez nej vystačíme. Chvíľku. Po chvíli však zistíme, že niečo nie je v poriadku. A že zlato ( napr. neminuté peniažky do rozvoja ľudí, či iné priority vedenia...) sa síce blyští, ale ... akosi nechutí .... a už vôbec neprináša želaný účinok v podobe soľného princa.

 

Späť